OBNOVA FARSKÉHO KOSTOLA
Vo svojom živote som prešiel viacero kostolov a v mnohých som aj slúžil – či už ako mladý kaplán – a neskôr ako farár. Keď som prišiel do Závodu, uvedomil som si, že v podobnom kostole som asi ešte nebol. Neogotiský sloh a maľby plné živých farieb, to sa len tak nevidí. Avšak už od začiatku som si začal všímať aj nedostatky: prepadnutá podlaha, nepohodlné lavice, neefektívne kúrenie a vlhkosť vo vzduchu.
Od začiatku som premýšľal, čo by sa s tým dalo urobiť a veru ma to dosť trápilo. Lenže peňazí nebolo a tak sa len po troške veci hýbali. Bol to dlhý boj. Môžem povedať, že už osem rokov som sa snažil, aby sa veci dali do pohybu. Odkladal som každé euro. Investoval som len do najnutnejších vecí, aby sa našetrilo čo najviac a čo najskôr na tento projekt – žeby sme mohli mať konečne v kostole teplo, sucho a v laviciach pohodlie. Jednoducho – aby sme sa v Božom dome cítili dobre a nič nás nevyrušovalo v sústredenosti na bohoslužbu.
Prekážok však bolo veľa, a hlavne neboli peniaze. Pomaličky sa však podarilo zmodernizovať najprv sakristiu, potom skultúrniť priestor vo zvonici a vybudovať tam sociálne zariadenie.
Minulý rok sme zaútočili na vzlínajúcu vlhkosť v stenách. Do muriva sa pri zemi vŕtali diery a napúšťal sa do nich prípravok Aquafin–i380, ktorý vytvoril v murive bariéru proti vzlínajúcej vlhkosti. Následne sa z dolnej časti muriva odstránila omietka, aby steny mohli vysychať. No a nakoniec, keď sme dali dokopy usporené peniaze a zisk z predaja pozemku za Stavexom, mohli sme sa konečne pustiť do toho podstatného.
Vybrali sme starý prepadnutý betón aj s dlažbou (pod lavicami boli len na plocho naukladané tehly a na nich asi 2 cm hrubý betónový pomaz). Terén sme vyrovnali, zašalovali nosníky, osadili železo a naliali nosný betón.
Následne sa urobili izolácie proti vlhkosti a tepelné. Položilo sa podlahové kúrenie a zalialo betónovým poterom.
Potom sme pristúpili k sanačným omietkam spodnej časti muriva, ktoré vyše roka vysychalo. Na záver sa položila dlažba a po vyzretí omietok sa p. Koch ujal maliarskych prác. Popri tom sa z vonkajšej strany robilo oplechovanie soklíka zo závesných tehličiek, aby za ne na murivo netiekla dažďová voda a aj takto sme kostol chránili proti vlhkosti.
Súčasne sa v obci Oravský Podzámok – Široká robili do nášho kostola nové pohodlné lavice. Posledné dve soboty sa v kostole čistilo najprv od prachu, potom po maľovaní a dával sa na svoje miesto mobiliár kostola. Už ostáva len priviesť lavice, osadiť ich a môžeme sa do kostola opäť nasťahovať. A tak, ak Pán Boh dá, onedlho sa budeme schádzať na sv. omše a pobožnosti opäť v obnovenom farskom kostole.
Pán Boh sa postaral, že sa dielo nakoniec podarilo, i keď ešte nie je hotovo a čaká nás ešte veľa vecí urobiť. S kostolom je to totiž tak, že keď sa na jednom konci skončí s opravami, na druhom sa môže začať odznova. Zub času je neúprosný, stále čosi nahlodáva a tak na takej veľkej budove je stále čo opravovať. Najhoršie je, keď sa to dlhšiu dobu zanedbá. Ale aspoň to najpodstatnejšie už bude pomaly hotové.
Ďakujem touto cestou aj všetkým dobrodincom, ktorí prispeli finančne, či priložili ruku k dielu pri vypratávaní kostola, či čistení a upratovaní, vyčistení okolia kostola a ďalších prácach.
Na záver ostáva už len popriať všetkým Závodzanom, aby sa vo svojom kostole cítili dobre, často, radi a s láskou doň prichádzali na bohoslužby a v budúcnosti sa oň i s láskou starali a udržovali ho.
Autor článku: Peter Kudláč, farár