Príroda je mocná.
Vie čo jej patrí a neúprosne si svoj nárok uplatňuje.
V sobotu 12. septembra 2026 sme to poznali na vlastnej koži.
A to sme nezachraňovali jednu studničku, ale hneď dve.
Uprostred nádhernej prírody jedna sídli V Krajní a druhá u Kaduba. Naši starí rodičia ich využívali pri pasení dobytka. Ráno vyhnali na pašu, po ceste V Krajní napojili prvý krát a u Kaduba kravy rovno aj „valiskovali“ – to je, keď krava po napasení ľahne, oddychuje a vracia potravu zo žalúdka späť do úst, aby ju znova dôkladne požula. Tento proces sa odborne nazýva ruminácia, bežne a spisovne prežúvanie, no naši starí rodičia tomu hovorili, že kravy u Kaduba valiskujú.
Spomínam na prechádzku, kedy som ako chlapec Kadub videl prvý krát a nesmierne na mňa zapôsobil. Predstavoval som si, ako zo starého mohutného duba zlomeného časom tryská voda a opodiaľ sa rodí potok. Už vtedy sme striedavo bojovali o jeho záchranu, netušiac o jeho starobe.
Tušili sme, že je starý a bol a je dodnes tajomný. Jeho vek presne nepoznáme. Dub, ktorý sa nachádza v spodnej časti studničky, zomrel pred päťsto rokmi. Samotný Kadub môže byť omnoho starší. V jeho blízkosti je potvrdený pobyt starých Slovanov a vieme, že posvätné háje boli súčasťou ich náboženského života.
Ešte v 19. storočí bol pre ľudí veľmi dôležitý. Dobytok sa od skorého jara vyháňal na pašu a voda bola základ. Dnes už je to jedno, či prameň uväzníme do studničky, alebo si cestu nájde pomimo.
A napriek tomu sa stále nájdu desiatky ľudí, ktorí reagujú na výzvu, aby sa išli potrápiť a skutočne ťažkou prácou zabezpečiť, že studnička tu zostane aj pre ďalšiu generáciu.
Foto z obnovy Kaduba a studničky V Krajní
Kadub nie je môj a želám si, aby aj naďalej patril nám všetkým. No ďakujem za naše deti a vnukov, pre ktorých sme to tento víkend robili. Oni to ešte nedokážu, ale až budú starší, spomenú si a to semienko, ktoré sme v tento deň zasadili do ich spomienok, tam vyklíči a ja verím, že tradícia neskončí spolu s nami.
Ďakujem vám za materiál, ktorý bol potrebný. Kameň, drevo, spotrebný materiál na spájanie, všetka tá technika, doprava, mäso na guláš a jeho príprava, kompletné občerstvenie vrátane nápojov a obsluhy, prednáška …
Všetko ste poskytli zadarmo, alebo za minimálne ceny. Nebudem vás menovať. Poskytli ste to nezištne a veľkoryso. Nemusel som prosiť ani čakať. Prišli ste z našej obce a prišli ste aj z okolitých obcí. Prišli podnikatelia, volení zástupcovia obce, zástupcovia PaLS Závod, CHKO Záhorie, poľovníci, prišli otcovia so synmi, seniori a ďalší priaznivci, ktorí priložili ruku k dielu.
Vašou odmenou je dnes dobrý pocit. Mená tu nie sú dôležité. Ani my menovite nepoznáme, kto sa o našu prírodu staral pred nami. Boli to naši rodičia a starí rodičia, ktorých si preto vážime. Tak to budú hovoriť vďaka vám aj naši potomci…
Peter Vrablec.






